Korán a Sunna (Mohamedov dokonalý vzor pre život) sú určené k tomu, aby ich nasledovalo celé ľudstvo. Problém je v tom, že ani Korán ani Sunna nie sú usporiadané tak, aby ich bolo možné jednoducho interpretovať. Kodifikáciou obsahu Koránu a Sunny je šaría.
Šaría sa často považuje za právny systém, používa sa slovné spojenie „právo šaría“. Šaría má ale oveľa širší záber než len právne záležitosti. Pokrýva tiež teológiu, modlitby, charitu, či pôst. Neexistuje žiadna oblasť života, ktorú by šaría neriešila. Neobchádza ani témy ako sex, ako sa pozdraviť, či ako napísať závet.
Jedným z najdôležitejších aspektov šarie je, že je považovaná za zákon Alaha a že je teda nadradená zákonom, ktoré vytvorili ľudia. Šariou sa podľa toho musia riadiť nielen moslimovia, ale aj kafiri. Ako príklad si vezmime požiadavku islamských komunít prispôsobiť našu kultúru princípom politického islamu zavedením oficiálnych prestávok na pravidelné modlenie pre islamských zamestrancov na pracoviskách. Počas pôstneho mesiaca ramadán sa od kafirov vyžaduje, aby nejedli pred očami islamských kolegov. K najzávažnejším prispôsobeniam sa šarii patrí vytvorenie špeciálnych islamských súdov pre rodinné právo. Problémom je, že ústupky, ktoré by sme mali podľa šarie robiť, nemajú konca.
Šaría má rôzne školy, ktoré sa odlišujú v maličkostiach. Všetky sa však zhodujú na potrebe džihádu a na menejcennom postavení kresťanov, židov, ateistov a iných kafirov. Kafiri majú podľa šarie zakázané diskutovať a argumentovať o Koráne a Sunne alebo kritizovať Mohameda. Z historického hľadiska je to práve šaría, čo likviduje kresťanstvo a ostatné náboženstvá.