10. február 2026
Ramadán patrí k najvýznamnejším udalostiam v islamskom kalendári, a pre kafirov (nemoslimov) to často býva čas zvedavosti – aký je jeho význam, prečo sa moslimovia postia a ako to súvisí so širším rámcom islamskej doktríny?
Tento článok skúma pôvod ramadánu, jeho praktiky, čo odhaľuje o islamskej ideológii a dôsledky jeho praktizovania v neislamských spoločnostiach.
Čo je ramadán? Stručný prehľad
Ramadán je deviaty mesiac islamského lunárneho kalendára. Počas ramadánu sa moslimovia postia od úsvitu do súmraku, zdržiavajú sa jedla, pitia a iných fyzických potrieb. Je to jeden z piatich pilierov islamu.
Mesiac ramadán pripomína prvé zjavenie Koránu Mohamedovi, ktoré sa podľa islamskej tradície odohralo v roku 610 n. l. v jaskyni neďaleko Mekky.
Korán 2:185 hovorí: ...mesiac ramadán, v ktorom bol zoslaný Korán ako správne usmernenie pre ľudí...
Prečo moslimovia počas ramadánu postia?
Pôst (saúm) počas ramadánu je predpísaný v Koráne.
Korán 2:183 hovorí: Veriaci! Pôst je vám predpísaný, tak ako bol predpísaný tým, ktorí boli pred vami...
Moslimovia sa majú počas tohto mesiaca postiť, pretože to tak hovorí Korán.
Pravidlá a výnimky ramadánu
Moslimovia vstávajú pred úsvitom na suhúr (ranné jedlo pred pôstom), následne sa zdržiavajú jedenia a pitia až do západu slnka, po ktorom prerušujú pôst jedlom nazývaným iftar.
Kto sa postí počas ramadánu? Dodržiavať pôst musia dospelí moslimovia, ktorí sú na to fyzicky a psychicky schopní. Výnimky sa vzťahujú na chorých, starších ľudí, tehotné alebo dojčiace ženy, cestujúcich a deti pred pubertou.
Čo je počas ramadánu zakázané? Okrem jedla a pitia zahŕňa pôst aj zdržanie sa sexuálnej aktivity a fajčenia.
Kedy sa pôst počas ramadánu končí? Vždy po západe slnka moslimovia prerušujú pôst na iftar, často jedia spoločne, po iftare nasledujú dodatočné modlitby. Ramadán končí sviatkom Eid al-Fitr, oslavou ukončenia pôstu.
Ako pôst ovplyvňuje moslimov?
Vzhľadom na veľké večere sa v mnohých rodinách mení režim dňa, noc sa premieňa na deň. V islamských spoločnostiach je spotreba potravín počas ramadánu výrazne vyššia ako počas zvyšku roka.
Deti sú zo zmeny biorytmu často unavené a narúša sa bežný školský a pracovný režim. Islamské spoločnosti prispôsobujú svoje tempo života ramadánu. Mnohí moslimovia tiež trávia deň v posteli.
V širšom meradle pôst posilňuje islamskú identitu a podriadenie sa šarii, zákonníku odvodenému z Koránu a Hadísu. Historicky Mohamed využíval ramadán na posilnenie odhodlania svojich nasledovníkov počas kľúčových vojenských kampaní, ako bola bitka pri Badre v roku 624 n. l., ktorá bola rozhodujúcim víťazstvom pre raný islam.
Moslimovia sú povzbudzovaní k intenzívnemu štúdiu Koránu.
Čo to znamená pre kafirov (nemoslimov)?
Islamská doktrína delí ľudí na moslimov a kafirov. Pôst spolu so všetkými povinnosťami a obmedzeniami, ktoré ho sprevádzajú, posilňuje toto rozdelenie.
Historicky vzaté, Mohamedove víťazstvá počas ramadánu – ako napríklad bitka pri Badre – vytvorili precedens: podriadenie sa islamu prináša triumf nad kafirmi. V Mohamedovej biografii, Síre, je bitka pri Badre opísaná ako útok na karavánu pohanov z Mekky, ktorí prevážali tovar zo Sýrie do Mekky. Bol to prvý veľký útok v džiháde proti kafirom, prvý z mnohých, ktoré Mohamed viedol vo svojej vojenskej kariére. Útok sa odohral počas ramadánu.
Prvý sviatok/jedlo Eid oslávil Mohamed na konci ramadánu po bitke pri Badre, aby oslávil svoje víťazstvo nad kafirmi z Mekky. Bola to teda oslava triumfu nad kafirmi.
Z tohto pohľadu nie je ramadán neutrálny. Je to doktrinálny akt s historickými väzbami na expanziu islamskej politickej moci.
Dnes sa ramadán môže používať ako nástroj. Islamské organizácie môžu ramadán využiť na rozšírenie svojho vplyvu a presadzovanie pravidiel šarie v neislamských spoločnostiach. Napríklad požiadavky na vyhradené modlitebné miestnosti alebo halal jedlo v školách často vrcholia práve počas ramadánu.
Od nemoslimov sa neočakáva, že budú postiť, ale v niektorých krajinách môže byť verejné stravovanie počas denných hodín obmedzené na základe zákonov založených na šarii. Aj v neislamských krajinách môžu byť kafiri pod tlakom, aby sa prispôsobili pravidlám pôstu. To odzrkadľuje vonkajší dosah islamskej doktríny - pravidlá tu neriadia len moslimov, ale formujú aj životy nemoslimov.
Štatisticky sa počas mesiaca ramadán vyskytuje viac násilných džihádistických činov ako počas zvyšku roka.
Prečo je to tak?
Pozrime sa na niektoré verše z Koránu, ktoré sa týkajú kafirov (nemoslimov).
Korán jasne ukazuje postoj Alaha voči kafirom:
Korán 1:7
cestou tých, ktorých si si obľúbil; nie tých, ktorí si zaslúžia tvoj hnev, ani tých, ktorí zblúdili.
Korán 8:55
Hľa, najhoršie tvory v Alahových očiach sú tí nevďační, ktorí neuveria.
Korán 33:61
Prekliati, budú chytení, kdekoľvek sa nájdu, a zabití (krutým) zabíjaním.
Kafiri (nemoslimovia) môžu byť:
vysmievaní (Korán 83:34)
zneuctení (Korán 37:18)
trestaní (Korán 25:77)
terorizovaní (Korán 8:12-14)
vedená vojna proti nim (Korán 9:29)
sťatí (Korán 47:4)
vyhladení (Korán 6:45)
zabíjaní/vraždení (Korán 2:191, Korán 33:61)
mrzačení, ukrižovaní (Korán 5:33)
znásilnení (Síra, Ibn Ishák 759)
Politici a duchovní predstavitelia z kafirskej spoločnosti sú často pozývaní na iftarové večere, na prerušenie pôstu po západe slnka. Nemôžu tieto udalosti zlepšiť vzťahy medzi kultúrami?
Korán 12-krát hovorí, že by ste sa nemali priateliť s nemoslimami. Napríklad:
Korán 4:144
Ó vy, ktorí veríte! Neberte si za priateľov neveriacich namiesto veriacich. Chcete dať Alahovi jasný dôvod proti vám?
Podujatia ako spoločný iftar s pozvanými kafirmi slúžia dvojitému účelu – na jednej strane je to pozvanie kafirov k prijatiu islamu (dawa); na druhej strane ide o vytváranie klamlivého dojmu o možnosti „mierového spolunažívania“ s kafirmi. To však je možné len dovtedy, kým je politická moc islamu slabá. Vytváranie zdania priateľských vzťahov s kafirskou spoločnosťou umožňuje islamskej politickej moci v danom prostredí nerušene rásť a posilňovať sa.
Prečo je počas ramadánu viac násilného džihádu?
Mohamed, ktorý je považovaný za dokonalý vzor, viedol počas ramadánu viac vojen.
Niekoľko príkladov: V roku 624 sa počas ramadánu odohrala prvá a najdôležitejšia bitka pri Badre. Dobytie Mekky v roku 630 sa tiež odohralo počas ramadánu. V skutočnosti sa počas ramadánu odohralo množstvo islamských vojen.
Nie je to nesprávny výklad Koránu?
Naopak, Korán prikazuje moslimom bojovať proti kafirom:
Korán 2:216
Boj je vám predpísaný, hoc je vám i nepríjemný; je však možné, že je vám nepríjemné niečo, čo je pre vás dobré, a je možné, že milujete niečo, čo je pre vás zlé. Iba Alah to vie, no vy to neviete.
Korán 9:29
Bojujte proti tým, ktorým bolo dané Písmo, ktorí neveria v Alaha ani v Posledný deň, a nezakazujú to, čo zakázal Alah prostredníctvom svojho Posla, a nenasledujú náboženstvo pravdy, kým nezaplatia poplatok ochotne, súc pri tom ponížení.
To znamená, že kafiri môžu buď prijať islam, podriadiť sa mu, alebo byť zabití.
Ak je ramadán povinnosťou pre moslimov, existuje nejaká alternatíva?
Princíp darura oslobodzuje moslimov od vykonávania povinných činností bez toho, aby spáchali hriech, ak ich k tomu núti vonkajšia situácia.
Korán 4:28
Alah vám uľahčí bremeno, lebo človek bol stvorený slabým.
Korán 5:6
Ó vy, ktorí veríte! Keď vstávate na modlitbu, umyte si tváre a ruky až po lakte, ľahko si potrite hlavy a (umyte) si nohy až po členky. A ak ste nečistí, očistite sa. A ak ste chorí alebo na ceste, alebo ak niekto z vás príde z toalety, alebo ak ste mali kontakt so ženami a nemáte vodu, choďte na čisté, vyvýšené miesto a potrite si tváre a ruky trochou z neho. Alah by vám neuložil bremeno, ale očistil by vás a zdokonalil by svoju milosť voči vám, aby ste mohli ďakovať.
Korán 2:173
Zakázal vám len mŕtvoly, krv, bravčové mäso a to, čo bolo obetované (v mene) iného než Alaha. Ale kto je k tomu donútený nutnosťou, bez toho, aby po tom túžil či prekračoval hranice, nie je to preňho hriechom. Alah je odpúšťajúci, milosrdný.
Preto nie je potrebné robiť žiadne ústupky, pokiaľ ide o ramadán, halal produkty alebo akékoľvek iné islamské požiadavky alebo žiadosti.
Chcete sa dozvedieť viac? Preštudujte si naše texty o islamskej doktríne alebo si pozrite naše video „Prečo máme strach“, ako rýchlokurz o politickej histórii islamu.