Útok politického islamu na Vianoce

Islamskí duchovní a vodcovia varujú moslimov, aby sa vyhýbali sláveniu Vianoc a súvisiacim podujatiam. Korán moslimov nabáda, aby nenapodobňovali kafirov (nemoslimov), aby sa nestali takými ako oni. Alah nenávidí kafirov, a doktrína politického islamu od moslimov vyžaduje, aby ich aj oni nenávideli.

K prejavom tejto nenávisti patria násilné džihádistické útoky špecificky zamerané napríklad na vianočné trhy či kostoly. Niektoré nemecké vianočné trhy boli tento rok zrušené, pretože bezpečnostné opatrenia potrebné na ochranu týchto podujatí pred džihádistickými útokmi by boli príliš nákladné. Bolo to pritom práve v Nemecku, kde v stredoveku tradícia vianočných trhov vznikla, aby sa neskôr rozšírila do mnohých ďalších krajín. Teraz tejto obľúbenej tradícii hrozí v mieste svojho zrodu zánik.

Islamskí učenci dávajú moslimom aj iné dôvody, prečo sa majú Vianociam vyhýbať, napríklad že s Vianocami sa spájajú pôvodne pohanské zvyky ako hostiny, darčeky či vianočný stromček. Radi pri tom ignorujú pohanské zvyky spojené s islamskými sviatkami, ako je ramadán či každoročná púť do Mekky k pôvodne pohanskej svätyni Kaába, známa ako Hadždž.

Ramadán sa slávi počas 9. mesiaca islamského (lunárneho) kalendára, ktorý začína prvým výskytom tenkého polmesiaca po nove. Trvá až do ďalšieho novu. Lunárne božstvo pritom uctievali už predislamskí Arabi a islam len prebral symboliku spojenú s týmto náboženstvom. Jedným z kľúčových aspektov ramadánu je pôst, čo je tiež zvyk ešte z predislamských čias.

V skutočnosti mnoho islamských rituálov má pohanský pôvod. V Hadísoch nájdeme príbeh o nočnom výlete Mohameda na magickom lietajúcom zvierati. Počas cesty sa Mohamed dostal do neba, kde mu Alah oznamuje, že ľudia majú vykonávať 50 denných modlitieb. Podľa príbehu Mohamed napokon vyjednal s Alahom zníženie tohto počtu na rozumnejších päť modlitieb denne; historické údaje však naznačujú, že tento zvyk a štruktúra modlitieb boli prevzaté zo zoroastriánizmu. Pôvod piatich denných modlitieb nie je islamský.

Čo sa týka každoročnej púte do Mekky (Hadždž), ktorá je, podobne ako modlitba (Salát), jedným z piatich pilierov islamu, tá je presiaknutá pohanskými obrazmi a zvykmi. Kaába, kubická stavba, ktorú moslimovia rituálne obchádzajú počas púte Hadždž, je staroveká svätyňa, v ktorej sa kedysi nachádzalo 360 rôznych modiel. Keď Mohamed dobyl Mekku koncom roku 629 n. l., Kaábu nezničil a nenahradil ju novou budovou. Jednoducho len vyhnal pohanov, rozbil sochy ich božstiev a vyhlásil tento priestor za miesto pre Alaha a moslimov.

Mohamedovo „nové náboženstvo“ však zachovalo staré pohanské zvyky. Pred islamom arabskí veriaci putovali do Mekky, sedemkrát obchádzali Kaábu, dotýkali sa alebo bozkávali čierny kameň, sedemkrát chodili sem a tam medzi kopcami Marwa a Safa, hádzali kamene na obradné stĺpy a vykonávali obety zvierat. Rovnako to robia moslimovia dodnes.

S výnimkou konceptu džihádu nepriniesol Mohamed veľa originálneho. Skôr si prisvojil príbehy a zvyky z rôznych kultúr a náboženských tradícií a poskladal ich dokopy, hoci sám tvrdil, že islam má zvestovaný priamo od Alaha, prostredníctvom anjela Gabriela známeho zo židovských a kresťanských tradícií. Mohamedovi spoločníci predpokladali, že prijatie Alaha a monoteizmu zruší pohanské zvyky, ako napríklad putovanie medzi Marwou a Safou, no potom si vypočuli nasledovné:

„As-Safa a Al-Marwa veru patria k posvätným miestam Alahovým. A kto plní povinnosť púte k Chrámu alebo koná malú púť, ten nedopustí sa hriechu, keď vykoná obchádzanie okolo oboch týchto miest. A ktokoľvek dobrovoľne koná dobré... Veď Alah je z vďaku uznanlivý a vševediaci.“ Korán 2:158

Mohamedovi spoločníci považovali jeho neochotu vzdať sa pohanských zvykov za nepochopiteľnú, napriek tomu však nasledovali jeho príklad:

Umar pristúpil k čiernemu kameňu, pobozkal ho a povedal: „Nepochybujem, že si kameň a nemôžeš nikomu prospieť ani ublížiť. Keby som nevidel, ako ťa pobozkal Alahov Posol, nepobozkal by som ťa.“ Hadís Al-Buchárí, 1597

Ľudia majú radi svoje rituály a tradície, takže je pochopiteľné, že islam, podobne ako kresťanstvo, v tradíciách pokračoval, len im dal do pozadia iné príbehy. Takýto prístup pomáha obracať ľudí na vieru. No ignorovať pôvod týchto zvykov a falošne tvrdiť, že sú čisto islamské, a zároveň ponižovať ostatných za to, že si zachovávajú svoje vlastné tradície, je pokrytecké.

Keď už hovoríme o pokrytectve, aký postoj zaujímajú tí istí učenci k halal vianočným moriakom? Ak nie je v poriadku, aby moslimovia oslavovali Vianoce, ako môže byť v poriadku, aby predávali halal vianočné moriaky kafirom? Istá britská spoločnosť tvrdí, že halal moriak urobí vašu vianočnú večeru inkluzívnejšou. No ak moslimovia nemôžu sláviť Vianoce, pre koho je potom táto inkluzívnejšia vianočná večera s halal moriakom? Ďalšia firma, tentokrát kanadská, nás presviedča, že morka nie je len na zvláštne príležitosti, ale že jej morky sú perfektné na halal vianočné oslavy. Halal vianočné oslavy? To myslia vážne?

Žarty nabok, poplatky za halal certifikáciu podliehajú zakátu, islamskej dani, ktorá financuje džihád proti kafirom. Keďže predaj týchto tovarov kafirom v skutočnosti pomáha politickému islamu v jeho misii dobyť svet, islamskí učenci tu žiadnu morálnu dilemu, ani pokrytectvo, nevidia.

Vianoce nemusia byť pre každého synonymom radosti, ale pre väčšinu ľudí žijúcich v spoločnostiach založených na kresťanských princípoch sú milovanou tradíciou, radostným časom, ktorý môžu stráviť s rodinou a priateľmi. Hostinami a oslavami, sviatočnými dekoráciami a trhmi, bozkami pod či darčekmi si Vianoce môže užiť každý, bez ohľadu na náboženské presvedčenie.

Vianoce sú sviatkom, ktorý nás vyzdvihuje z bežného sveta a pripomína nám ducha lásky, dobrej vôle a mieru a pokoja na zemi. Prijať multikulturalizmus by nemalo znamenať odsúdenie vlastnej kultúry do zabudnutia, najmä tých tradícií, ktoré sú pozitívne a povznášajúce.

Bohužiaľ, politický islam vyhlásil našu kultúru za podradnú a nariaďuje moslimom šíriť svoju rozdeľujúcu a nebezpečnú doktrínu, kým sa všetci na Zemi nepodriadia Mohamedovi a Alahovi. Zatiaľ sme sa dostali do bodu, kedy niekde už pre bezpečnostné hrozby spojené s násilným džihádom nie je možné pokojne sláviť Vianoce.