9. december 2025
Určite ste sa už stretli s výrazom „halal“. Ide o pomerne známe arabské slovo, s významom, že niečo je „povolené islamskou doktrínou“. Zvyčajne sa používa v súvislosti s jedlom, v skutočnosti však tento pojem z islamského práva zahŕňa všetky oblasti života moslima. Okrem halal potravín existuje aj halal oblečenie, halal bankovníctvo, halal športová výživa, halal umenie, halal cestovanie, a podobne.
V súčasnosti prebieha pomerne búrlivá debata o tom, či by neislamské krajiny mali povoliť halal tovary, najmä mäsové výrobky a s tým súvisiace porážky. Existuje názor, že povolenie halal tovarov a služieb na kafirskom trhu dáva spotrebiteľom väčší výber a zároveň umožňuje moslimom plnšie sa zapojiť do ekonomiky, čo zase podporuje hladšiu integráciu do väčšinovej neislamskej spoločnosti. Stručne povedané, kafirom sa hovorí, že otváranie ich trhov pre halal tovary podporuje rozmanitosť a inklúziu. Znie to dobre, ale je to pravda?
Zoberme si napríklad prípad Kentucky Fried Chicken v Kanade. Podľa tohto článku v NOW Toronto sa v provincii Ontário zdvihla vlna pohoršenia v reakcii na zistenie, že miestne reštaurácie KFC prešli v máji 2024 na halal. S výnimkou dvoch miest začali pobočky KFC v Ontáriu podávať halal kuracie mäso a zároveň prestali podávať jedlá s bravčovým mäsom vo všetkých prevádzkach okrem tých, ktoré mali spojené so sieťou reštaurácií Taco Bell.
Kanadská spoločnosť KFC vydala vyhlásenie, podľa ktorého sú tieto zmeny inkluzívne a zvyšujú rozmanitosť výberu pre spotrebiteľov. To rozhodne neplatilo pre hinduistov a sikhov, ktorých náboženstvá zakazujú konzumáciu halal mäsa, pretože halal porážka nezaručuje rýchlu a bezbolestnú smrť zvieraťa. Aj mnoho ľudí, ktorí nie sú hinduisti ani sikhovia, sa proti halal stavia práve z tohto dôvodu. Iní zase len jednoducho nechcú jesť potraviny, ktoré boli zasvätené islamskému bohu Alahovi.
Nech už boli dôvody akékoľvek, rozhorčení zákazníci sa obrátili na sociálne médiá, aby informovali, že idú bojkotovať KFC a namiesto toho budú jesť v reštauráciách Popeyes alebo Mary Brown's. Neuvedomili si však, že Mary Brown's už pred rokmi ticho prešla na halal v mnohých prevádzkach a že mnohé pobočky Popeyes v Kanade boli vždy halal. Krok KFC nielenže úplne vylúčil hinduistických a sikhských zákazníkov a odcudzil ostatných, ktorí nechcú jesť halal, ale tiež obmedzil výber z menu pre ľudí, ktorým je možno jedno, či je kuracie mäso halal, ale ktorí majú radi slaninu. Moslimovia tvoria len približne 5 % kanadskej populácie, tak prečo sú tieto reštaurácie tak ochotné znepriateliť si a v mnohých prípadoch aj strácať zákazníkov len preto, aby uspokojili takú malú, hoci hlasnú demografickú skupinu? Jedia snáď nadmerné množstvo vyprážaných kurčiat v porovnaní s ostatnými?
Novozélandský mäsový priemysel je ďalším príkladom ako sa presadzuje halal. Viac ako 90 % mäsa, ktoré Nový Zéland produkuje, je certifikované ako halal. Podľa islamského práva môže rituálne halal porážky vykonávať iba moslim. Pravidlá pre halal certifikáciu tiež stanovujú, že aj nadriadení v danej halal prevádzke musia byť moslimovia. Keď zoberieme do úvahy, že Nový Zéland exportuje halal produkty v hodnote 3,7 miliardy dolárov ročne, ide o masívnu diskrimináciu na pracovisku. Tu už ťažko hovoriť o diverzite, skôr o dominancii.
Zároveň približne 43 % mäsa dostupného na Novom Zélande pre domáce spotrebu je halal, pričom ale moslimovia na Novom Zélande tvoria len1,5 % populácie. Podľa Halal Times má Nový Zéland nedostatok halal mäsiarov. Odvetvie sa obáva, že mäsospracujúce prevádzky s halal certifikáciou budú musieť byť zatvorené, a žiada vládu o pracovné víza pre islamských mäsiarov, aby mohli tieto pracovné miesta obsadiť. Sú títo pracovníci naozaj potrební na uspokojenie dopytu, alebo len na udržanie halal spracovateľských zariadení v prevádzke na presýtenom trhu?
Potraviny sú len jednou z halal komodít, ktoré majú negatívny vplyv na kafirov. Halal „móda“ je ďalšou oblasťou, ktorá čoraz viac zasahuje do spôsobu života kafirov. V médiách sa často stretávame s prípadmi, ako sú najmä moslimské ženy terčom nenávisti, pretože halal oblečenie, ktoré zakrýva ich vlasy a telá, z nich robí viditeľné terče násilia a obťažovania v kafirských krajinách. Nikto však nechce hovoriť o tom, ako politický islam podporuje obťažovanie a útoky voči kafirským ženám, pretože naopak islamské oblečenie nenosia. Keď sú ženy v neislamských krajinách terčom útokov za to, že nedodržiavajú islamské normy, možno je načase vážne sa porozprávať o tom, čo pre spoločnosť znamená byť diverzifikovaná a inkluzívna.
Islamský bankový sektor je obzvlášť škodlivý, pretože má schopnosť presúvať veľké množstvo peňazí z kafirskej ekonomiky do paralelnej ekonomiky ummy, ktorú má financovať. Hoci islamské banky tvrdia, že sú etickejšie, pretože neúčtujú úroky ako také, účtujú vysoké poplatky, ktoré nakoniec stoja rovnako alebo dokonca viac ako pôžičky od bežnej banky. Zisky halal bánk však financujú školy, mešity, nemocnice atď. výlučne pre islamskú komunitu, ummu. Financujú podniky, nákup domov, verejné inštitúcie a udržujú peniaze v obehu výlučne v rámci ummy. Ako presne to prospieva spoločnosti a ekonomike ako celku?
Dokonca aj cestovný ruch naskočil na vlnu halal. Orgány pre turizmus v rôznych krajinách podporujú rozvoj halal zariadení v neislamských krajinách, aby vyhoveli moslimským turistom. To by bolo v poriadku, keby islamské krajiny boli rovnako naklonené väčšej inklúzii voči turistom z kafirského sveta, to sa však nedeje. Politická doktrína islamskej výnimočnosti, ktorú hlásal Mohamed, tomu bráni. Prevládajúcou stratégiou v mnohých islamských krajinách je propagovať aj nemoslimským turistom halal cestovanie. Niektoré krajiny síce turistom napríklad povoľujú alkohol, no už nemajú k dispozícii napríklad jedlo, ktoré by nebolo halal. Pri návšteve islamských krajín sa od nemoslimských turistov zvyčajne očakáva, že sa budú riadiť miestnymi zvyklosťami a spoločenskými normami. Keď však moslimovia navštívia neislamské krajiny, diktát politického islamu im káže požadovať špeciálne ubytovanie a zaobchádzanie. V cestovnom ruchu prevláda názor, že neislamské krajiny pôsobia priateľsky a ústretovo, keď preukazujú láskavosť a rešpekt, no ak tieto nie sú opätované, vo výsledku pôsobí svet kafirov ako slabý a podriadený.
Všetky islamské podniky sú povinné každý rok platiť zakát (náboženskú daň), rovnako ako sú povinní zakát platiť jednotliví moslimovia. Fondy získané z platby zakátu je podľa Koránu možné použiť na osem rôznych účelov, a jedným z nich je financovanie džihádu(podpora tých, ktorí fyzicky bojujú v mene Alaha). Tak zakaždým, keď kafir minie svoje peniaze na niečo, čo je halal, platí si tým svoje vlastné zničenie. Zvážte to, keď si nabudúce pôjdete kúpiť kebab.
Tvrdenie, že zaradenie halal tovarov a služieb do ekonomík neislamských krajín zvyšuje možnosť výberu, rozmanitosť a inklúziu, pri bližšom skúmaní neobstojí. KFC tým, že prešlo na halal, v skutočnosti znížilo výber a vylúčilo niektorých zákazníkov. Na Novom Zélande sú nemoslimskí mäsiari vylúčení z veľkej časti pracovného trhu, a zákazníci môžu byť odkázaní len na halal mäso, pretože je ním domáci trh presýtený. Islamské banky financujú paralelnú, samostatnú ekonomiku len pre moslimov. Halal tovary a služby nerozširujú ekonomiku kafirov. Zmenšujú ju. V niektorých prípadoch ju dokonca spotrebúvajú.
Keď sa „sloboda náboženstva“ pre niekoľkých mení na diskrimináciu a stratu slobody pre mnohých, potom to nie je sloboda. Mení sa na tyraniu, hoc aj môže ísť len o vyprážané kurča. V skutočnosti to práve tak začína.